Ulice mesta

Ako sa teda rozhodlo že sa ide poobzeral som sa ešte okolo seba skontroloval som či mám naozaj všetko čo je potrebné .
Pozrel som potom hore na nebo slnko nebolo naozaj poriadne vidieť trocha som sa zamyslel .
Čo ak sa niečo stane ?
No snáď nie predsa len bolo to dávno ....
Zamieril som za nimi .
(presun)

Daichi Ookami

Pokojne sa prechádzal hlavnou ulicou Kirigakure no Sato a prehliadal si okolité budovy.,, Snažiť sa zapadnúť a ostať v anonymite." zašepkal potichu Daichi len pre seba keď kráčal pomedzi ľudí , ukrytý v dave.,, Prekliatie ktoré bude trvať naveky." pousmial sa a pomalým krokom pokračoval vo svojej ceste zaujímajúc sa o každú okolitú budovu, akoby tu bol prvý raz.

Kasumi Momochi

Pomalym krokem jsem vysla z budovy mizukageho. Uz jsem si na nej udelala obrazek a doufala, ze ho dlouho neuvidim. Zastrcila jsem scimitar do pochvy a vydala se dal ulicemi. Pozorne jsem se rozhlizela, a doufala, ze nekde spatrim onoha senseie. Moc jsem s tim vsak nepocitala.

Daichi Ookami

Daichi si spokojne sedel na lavičke a v tom k nemu dobehlo malé zviera čisto tvorené z vody.,, Zase správa." povzdychol si, zobral ju a zviera sa rozpadlo.,, Takže študentka." zašepkal a správu odhodil a rozhliadol sa maokolí a už ju asi aj zbadal.,, No jasne ešte smrdí po Mizukagem a jeho chakry." nadýchol sa, zmizol a objavil tesne za ňou.,, Hľadáš niekoho skrčku?" spýtal sa šeptom.

Kasumi Momochi

"U krve ! Jakej skrcek zase ?!" pomyslela jsem si uz vytocene a otocila se. Opetovne jsme hledela jen na krk. "Nejsem skrcek, to si ujasneme hned, ano ?" odsekla jsem a ustoupila od nej. Byl docela pekny, ale to neznamenalo, ze budu skakat, jak on bude piskat. "Ty budes muj novy sensei, ze ?" zeptala jsem se ho a zmerila si ho pohledem.

Daichi Ookami

,,Keď raz budeš veľká potom si pokecáme zoči do očí a keď ma trochu prerastieš neposťažujem sa, budem mať väčší výhľad." zasmial sa Daichi a pozrel jej priamo do očí.,, Sensei nie." pokrútil hlavou.,, Najhoršia nočná mora." prikývol.,, Ale teší ma teda." doplnil nakoniec.

Kasumi Momochi

Odfrkla jsem si a znovu si ho prohlidla od hlavy k pate. "Dojem tedy udelat umis, to se musi nechat." pripustila jsem neochotne. "Me jmeno je Kasumi, Kasumi Momochi. A tve ?"

Daichi Ookami

,,Hovorí sa to o mne." usmial sa a zhlboka sa nadýchol.,, Takže Kasumi teda. Ja som." začal Daichi.,, Sensei, tvoj sensei." dokončil Daichi.,, Takže teda predstavovanie by sme teoreticky mali za sebou. Čo si predstavuješ ďalej, že bude hm?" opýtal sa jej nakoniec Daichi zo zvedavosti.

Kasumi Momochi

"Ze mi prozradis sve jmeno. Nehodlam ti rikat titulem" procedila jsme mezi zuby. Rukou jsem si odrhnula vlasy z oci a sjela pohledem jeho vybavu. Nevypadal jako sermir. "Co se tyce treninku a tohohle... nevim. Nejsem sensie. To by si mel vedet ty, ne ?" pozvedla jsem jedno oboci a podivala se mu do oci.

Daichi Ookami

,,Že sa ma to pýtať nebudeš keď ti to nikdy nepoviem." odpovedal jej pokojne Daichi milo.,, Ja som sa nepýtal čo chceš trénovať. Ja som sa ťa pýtal čo ďalej. Pre mňa za mňa môžem ťa topiť aj v jazere." zasmial sa.,, Ale ja sa len informatívne pýtam čo si predstavuješ, že bude nasledovať alebo čo vôbec očakávaš odo mňa ako senseia." doplnil.

Kasumi Momochi

Presla jsem to bez dalsich poznamek a s velkym sebezaprenim. "Dobra, ocekávam to, ze budeme plnit mise a také me naucite nejake nové techniky. Vic nic. " pokrcila jsem rameny. "Co se tyce vaseho jmeno.. Dirv nebo pozdejc ho zjistim. Je to jen otazka casu.." nechala jsem vetu viset ve vzduchu a nahodila vitezoslavny usmev.

Daichi Ookami

,, No tak to je teda veľmi duchaplné očakávanie z tvojej strany." pobavil sa Daichi a na chvíľu zamyslel.,, Ae šlo by to teoreticky." zamyslel sa a jemne sa zahrýzol do spodnej pery.,, Tak moje meno si nezistíš. Moje záznamy totiž nie sú verejné. Ako člen Tajných jednotiek mám utajené meno." dodal pokojne.

Kasumi Momochi¨

Presla jsem jeho drzost bez poznamky a odrhnula si opetovne vlasy z oci. "Je to jen otazka casu, ver mi." pohodila jsem hlavou a podivala se mu do oci. "Dobra, co ted ? Budeme tu jen tak stat a cekat na vanoce ?" zeptala jsem se netrpelive.

Daichi Ookami

,, Vidíš to je vynikajúci nápad." pochválil ju a pokojne ďalej stáť.,, Takže na Vianoce hovoríš čo?" zopakoval a pozrel sa na nebo.,, Tak to tu budeme dosť dlho, máš nejaký nápad na tému ktorú by sme mohli tak rozoberať?" spýtal sa jej so záujmom.

Kasumi Momochi

"Hodlas se me pokusit vytocit ?" zeptala jsem se ostre. "Nebo ti pojem sarkasmus nic nerika ?" pokracovala jsem a udelala krok k nemu. "Mizukage rekl, ze me mas trenovat. Asi by se mu moc nelibilo, ze nic delat nehodlas, vid ?"

Daichi Ookami

,, Áno priam sa v tom vyžívam a robím mi to nevýslovnú radosť. Si vynikajúci psychologický objekt na výzkum." odvetil úplne pokojne.,, Tak teda pokojne si za ním nabehni. Ale hovorím ti kým ty pohneš jedným svalom ja budem tam a späť a ver, že sa odtiaľ nevrátiš. Aspoň bez výprasku nie." usmeje sa spokojne Daichi.

Kasumi Momochi

"Vyborne. Dosahla jsme sveho." usmeju se vitezoslavne a zalozim ruce na prsou. "Takze hneme se nyni?" zeptala jsem se porad s usmevem. "Prestava me to bavit. Cekala jsem, ze po sedmi letech se hnu z mista. Misto toho..." povzdechla jsem si v duchu a pozorne si ho prohledla. Tezko uverit, ze nekdo takovy muze byt ANBU.

Daichi Ookami

,,Hmmmm ale si nabehnutá. Ach škoda, že nemáš tri roky naviac a škoda, že nie si veľmi príťažlivá. To by bola fakt sranda naťahovať sa s tebou." povzdychol si a zodvihol pravú ruku.,, Ja neviem ako ty ale moje pravé ja je už dávno pri jazere skrčku. Stretneme sa tam." žmurkol, lúskol prstami a klon sa zrušil.

Kasumi Momochi

Ve chvili, kdy se klon zacal rusit, jsem jen instinktivne a nastvane natahla pest a uderila do mista, kde driv byl klon. S povzdechem jsem se pak vydala k jezeru.