Ken Chikouso

Meno:
Ken

Priezvisko:
Chikouso

Prezývka:
Pandí pustovník

Vek:
17

Výška:
168cm

Váha:
60 kg

Krvná skupina:
Nulka

Farba očí:
Má prazvláštnu farbu očí, pôvodne ju má gaštanovo hnedú no mení sa mu podľa nálady, zväčša v nej pohráva taký zlatý nádych, niekedy sa mu doslova zafarbia na zlatú farbu.
To zväčša keď ho niečo zaujme alebo keď sa "nenudí"..

Farba vlasov:
Blond

Klan:
Chikouso /Senju, ale o tom nevie sám

Kekkei Genkai:
Klan Senju neovláda žiadne kekkei genkai, za to sa však ani neobmedzuje na určité bojové štýly ako iné klany, špecializuje sa ako aj na Taijutsu, tak na Ninjutsu a Genjutsu, to znamená že má nadanie na všetky tri odvetia shinobi. Tiež majú členovia tohto klanu abnormálne silnú chakru s ktorou dokážu vytvárať techniky aj z "ničoho" napríklad druhý Hokage dokázal používať Suiton aj bez toho aby mal vo svojom okolí vodu.

Záľuby:
Pozorovanie zaujímavých osobností /prevažne slečien, študovanie etikety a následne ju veľmi rád porušuje, doslova sa v tom vyžíva.

Zlozvyky:
Mierne zlomyselný, ale iba niekedy.

Obľúbené jedlo:
Toto je ťažká otázka, jedna z tých prečo sa stal pútnikom, chce ochutnať všetko ! všetky jedlá na svete, až po tom sa rozhodne ktoré z nich mu ku srdcu prirástlo naviac.

Jedlo, ktoré postava nemá rada:
on zje všetko

Zameranie:
Taijutsu
Genjutsu
Ninjutsu

Dedina:
Pôvodne sa narodil v Konohadakure no sato, pred tým než sa však stihol stať shinobim dedinu opustil, a vďaka tomu sa ani nezaradzuje do Nunkeninov ale, len do "tulákov", nie je na neho vypísaná žiadna odmena, nikde nie je jeho oficiálny rank a podobne.

Hodnosť:
Sanin /narozdiel od takého Jirayu či podobne, je on považovaný za Sanina pánd, teda pandieho pustovníka.

Minulosť:
Bolo to práve na prvého Apríla, Nad Konohagakure a jej okolím boli mračná, blesky šľahali z oblohy, vietor vial silou hurikána a ľadové kvapky dažďa bičovali okná nemocnice, v ktorej sa jedna rodina pripravovala na veľký, aj keď pre celý svet dosť nepodstatný deň. Ten deň práve nastal, deň kedy sa narodil chlapec, vlastne, predpovedali dievča no, nikdy sa nedá spoľahnúť na tvrdenia lekárov, nikdy vám nevedia povedať na 100% akého pohlavia vaše dieťa bude. Rodičov tohto chlapca to však zaskočilo, mali prichystané meno, pre dievča, ale na to že by mohli mať chlapca vôbec nepomysleli. Pre to mu zatiaľ nedávali meno, kým sa nedohodnú a podobne. Nakoniec, o pár hodín na to chlapca zapísali medzi obyvateľov Konohagakure no sato pod menom Ken, Ken Chikouso. Ten deň jeho rodičia "oslavovali", oslavovali príchod nového člena rodiny na svet, oslavovali to, že meno Chikouso nezanikne ich generáciou, bolo to celkom divné, aspoň to tak ostatný považovali.. za dibný spôsob myslenia. Nikto v Konohe však netušil že Kenova matka patrila ku klanu Senju, vlastne to netušila ani ona sama. To že sa Ken narodil prvého Apríla bolo celkom prekvapením no nikto ani len netušil ako sa to odzrkadlí na jeho povahe. Bol to taký malý blázon už od narodenia, to čo ostatný považovali za normálne, bolo pre neho cudzím, divným, a zase naopak.. to čo považoval sa úplne normálne a prirodzené on, väčšine ľudí prišlo divné až opovrhovania hodné. Jeho rodičia však nad ním držali ochrannú ruku, zo všetkých smerov, mali ho radi a on mal rád ich. Vždy sa im mohol zo všetkým zdôveriť, a vždy, aj keď si mysleli že je ich syn divný, mu pomohli, či sa ho zastali, alebo proste zastali jeho názor. Proste to bola taká šťastná prosperujúca a milujúca rodinka. Ken mal cez svoju povahu len málo kamošov, kumpánov, no až prekvapivo veľa oponentov či ľudí ktorý ho nemali radi. Nedalo sa povedať že by bol obľúbený medzi dievčatami, vlastne tie sa mu vždy smiali, jeho výzoru, jeho očiam ktoré on sám na sebe považoval za fascinujúce.. doslova menili farbu podľa jeho nálady, alebo aspoň odtieň. Keď bol v kľude, nudil sa či podobne, tak mali jeho oči hnedú až gaštanovú farbu, no v momente keď prežíval, nejaký pocit, silnejší či slabší tak sa mu zmenila na doslova zlatú s rôznymi odtieňmi. Každý už mal špecifický pre nejaký cit, pre hnev, hanbu, radosť a podobne. Neskôr, však na jeho tvári pribudol nepekný znak, znak ktorý mu ostane do konca života.. aj keď.. dalo by sa to skôr nazvať jazvou. Ťahá sa mu cez obe tváre, dokonca aj cez nos, nie je zrovna tenká a je vidieť dosť zreteľne. Ako k nej prišiel? tú otázku si pokladal každý kto ho zrazu uvidel, mal ju na sebe totiž zo dňa na deň a sám nehovoril, kde ju získal, kto mu tú ranu uštedril či podobne. Pravda je však taká, že sa raz túlal mimo Konohagakure. Prechádzal sa lesom, skúmal okolie a hľadal nejaké zaujímavé predmety, veci, rastliny, zvieratá.. vždy to bol taký pustovník ktorý rád bádal a podobne. Raz našiel niečo, čo nechcel nájsť, aspoň to vtedy nevedel no doteraz ľutuje že išiel na "to" miesto. Bolo to uprostred lesa.. jaskyňa, temný pustý vchod do jaskyne ktorý bol obmotaný pavučinami, nikdy nepredpovedá nič dobrého. Tento krát to nebolo vínimkou.. Ken vedel, že by tam nemal liezť no, nedalo mu a kunaiom si presekával cestu pavučinou až ďalej.. ďalej. a ďalej.. až narazil na miestnosť, obrovskú miestnosť, bola však vytvorená prírodne. Zo stropu viseli korene stromov, zo skál ktoré pôsobili ako steny vyliezali rôzny chrobáci a podobne. No to, čoho sa obáva ešte aj teraz, spalo, spalo uprostred miestnosti. Na prvý pohľad to pripomínalo ohromnú čiernu kopu ktorá bola niekoľko násobne vyššia než človek. Keď sa však Ken zahľadel bližšie spoznal v ňom čierneho medveďa, nikdy však nevidel.. a ani si nemyslel že uvidí čierneho medveďa o takejto veľkosti. To sa však už priblížil, až príliš.. medveď ho v spanku zavetril a v momente sa zobudil.. vstal a zreval na celú jaskyňu. Bol to hrôzostrašný zvuk, všetko živé pri ňom tuhlo, Ken nebol výnimkou. Ostal tam stáť ako skamenený a s vyjaveným, vystrašeným výrazom na tvári sledoval potvoru ktorú očividne zobudil. Nevedel ako sa má ospravedlniť, či to vôbec ide a či by to vôbec pomohlo. Následujúce sekundy zistil, že by to naozaj nepomohlo a bolo len bláznovstvo v to dúfať. Jedným krokom pri ktorom sa otriasla zem pod Kenovými nohami sa k nemu ten čierny medveď priblížil, následne sa na neho pozrel naozaj hladným a lačným pohľadom.. očividne sa však chcel zabávať !! Napriahol svojou labou ktorou Kenovi vrazil, jedeným pazúrom mu chtiac nechtiac prerezal pokožku na tvári, vytvoril mu odporne vyzerajúcu krvavú ranu ktorú ma Ken dnes, už len v podobe jazvy ktorú nevie odstrániť ani ten najschopnejší ninja-medik. Ken vtedy odletel niekoľko metrov ďaleko, narazil do skaly hlavou a s nemým výkrikom sa doslova zrútil.. pred očami sa mu začali zahmlievať, z tvári aj z hlavy mu tiekla krv a on nakoniec stratil vedomie. Pred tým než sa mu však pred očami rozprestrela nekonečná temnota, zazrel nejaké obrysy, obrysy ktoré pripomínali ďalších medveďov no.. boli v niečom iné. Na ďalší deň sa Ken zobudil na lôžku, ktoré bolo vytvorené z bambusového dreva. Bol prikritý nejakou divnou látkou a na svojom tele zaznamenal obväzy, aj na miestach kde sa doudieral a doškriabal od toho ako treskol do skaly po údere toho medveďa. Stále sa mu točila hlava no niečo, čo nevedel popísať ho upokojovalo.. cítil sa tak v bezpečí. Zobudil sa v pandej dedine, uprostred bambusových lesov ktorý sa nachádzali od Konohy niekoľko stoviek kilometrov, vlastne sa tam ani nedalo dostať ak ste tam nepoznali cestu alebo ak vás Pandy neprivolali.. tu totiž sídlili pandy summoni. Vtedy to bolo prvý krát čo sa s nejakou pandou Ken stretol, pripadali mu však úplne nádherné, poznali nejaké bylinky, ktorým sam nerozumel no ktorými ho vyliečili.. následne sa však musel, či už chcel, alebo nechcel vrátiť za rodinou.. u pánd ho, podľa neho nečakalo nič, žiadna budúcnosť, žiadne bádanie.. aj keď ho sami pandy neodpisovali tak ako ľudia a cítil sa tam viac doma ako v Konohe. Cesta do Konohy bola dlhá, počas nej sa naučil slušnú škáru techník, ninjutus, taijutsu a prekvapivo aj genjutsu.. kam prišiel, tam sa snažil pomáhať, vždy to mal v povahe pomáhať iným a sám nevedel prečo. Sem tam doslova nejakú tú dedinu pomáhal, obraňovať pred banditmi, alebo tam dolapil nebezpečného vraha či podobne, vtedy mal však ešte len 13 rokov, a už sa o ňom začalo hovoriť, aspoň v okolí pandej dediny. Začali ho prezívať rôznymi prezívkami, ako napríklad chodec, či pustovník.. do Konohy, vška kvôli týmto zdržaniam prišiel až o niekoľko mesiacov. Tešil sa že znova uvidí svojich rodičov, svoju rodinu, tú hŕstku kamarátov no, nevidel už nič. Teda aspoň nie to čo vidieť chcel. Jeho rodičia boli mŕtvy, dom v ktorom býval už mal iného majiteľa a všetci jeho "priateľa" na neho zabudli, teda, považovali ho za mŕtveho, nespoznávali ho a on viac menej nechápal prečo. Nakoniec zistil, že sa ho vybrali hladať, jeho otec aj s matkou, hneď v ten večer keď odišiel a nevrátil sa.. boli však, roztrhaný nejakým tvorom a ostalo po nich len málo, teda z ich tieľ.. keď to Anbu jednotky vysvetlovali Kenovi, ten sa na nejakú dobu psychicky zrútil.. vedel o akého tvora išlo.. o tvora ktorý takmer zabil aj jeho.. a nevedel čo mal robiť. Neostalo mu tu nič, aj keď ho považovali za niekoho kto je hodný byť ninjom, ponúkali mu aby nastúpil ako shinobi Konohy, aby spravil geninske skúšky, dokonca mu ponúkali hneď aj post chunina no on všetko odmietol.. bol príliš zdrvený aby to mohol prijať. Vďaka tomu však nebol zaregistrovaný ako shinobi konohy, a on z Konohy odišiel, túlať sa.. doslova hľadal smrť. V tom obdomí sa vôbec neusmieval, jeho oči nabrali temnú zlatú farbu ktorá vháňala strach do srdciach aj tých najväčších silákov a najzocelenejších bojovn´kov.. dokonca sa ho začali bať aj zvieratá a doslova pred ním všetko živé "prchalo". Trvalo to celý rok, a on sa až po roku dostal znova do dediny, kde ani nepoznal cestu.. znova sa dostal k pandám. Ktoré sa ho na jeho prekvapenie nebáli, dokonca ho medzi seba prijali, učili ho, starali sa o neho a on sa na oplátku staral o nich, znova mu vrátili zmysel života, vieru v život a radosť ! Takto sa začala jeho cesta, cesta pandieho pustovníka. Nikto nevedel kde sa flákal, vie sa len že často pôsobil ako lovec odmien, často hĺadal a zajal ľudí ktorý boli zločincami, nunkeninmi a podobne.. pre Konohu toho v tomto smere spravil dosť.. aj keď sa tam už nikdy viac neukázal.. až po troch rokoch, sa objavil pred bránami konohy, na hlave má slamenný klobúk, sedí na väčšej pande v takom tureckom sede, na sebe má kimono a na kolenách má položenú bambusovú tyč. Vrátil sa, však len na návštevu, jeho túlavá povaha ho v Konohe určite dlho nezdrží, veď k nej už dávnejšie prestal patriť, jeho meno nie je nikde, nikde nie je zapísaný ako obyvateľ či shinobi Konohagakure no sato, nie je ani v knihe Bingo pretože nespáchal nič zlé a ani neopustil dedinu ako ninja, takže nemal ako vyniesť nejaké citlivé info, keďže o žiadnom nevedel. Vlastne sa len prišiel pozrieť ako sa Konohe darí, prišiel ochutnať tunajšie jedlo, rámen po ktorom sa mu určite stejskalo, a popravde, sa aj prišiel pozrieť na tunajšie dievčatá, poprípade na nejakých svojich bývalých priateľov.. a podobne..

Techniky:

Taijutsu:
Shoushuriken no jutsu (D)
Kage shuriken no jutsu (D)
Konoha senpuu (D)
Konoha daisenpuu (C)
Kage no ryu (C)
Suiken (styl opilecké pěsti)- túto schopnosť, získal v pandej dedine, dennodenne sa totiž opíjal až do nemoty, pandy sú totiž veľkými vyznávačmi piva a medoviny, a takmer všetky patria k bojovníkom opileckej pesti.


Ninjutsu:
Ninpou: Opilecký opar (C)- vytvorí opar, ktorý je tvorený z alkoholu, teda z jeho výparov ktoré sú však také koncentrované že sa zachytia na tom kto sa v opare nachádza, (má to takú podobu hmly a vypúšťa ju z úst) Alkohol ktorý sa zachytí na nepriateľoch, na ich oblečení pokožke a normálne nerobí v podstate nič, len je veľmi horľaví a stačí aby preskočila iskierka aby vzniklo hotové ohnivé peklo

Ninpou: Opilcov sen (C)- pomocou tejto techniky, na nepriateľa doslova z úst vyšle vlnu silného alkoholu, je to asi také veľké ako Mizurappa a má to podobné účinky len s tým pochopiteľne nezahasíte žiaden oheň, táto "medovina" je však veľmi dobrá, chutná, ale za to aj nebezpečná ak sa dostane do kontaktu s ohňom, často používa na zosilnenie jeho ohnivých techník

Katon: Goukakyuu no jutsu (C)
Katon: Karyuu Endan (B)

Kage bushin no jutsu (B)
Kuchiyosen no jutsu (B)
Konbi henge no jutsu (B)
Shunshin no jutsu (D)

Sakura Kawarimi no jutsu (Genjutsu-Ninjutsu) (A-S)- po zásahu sa dokáže premeniť na sakurové lístky, teda doslova sa na ne rozpadne a následne sa z ďalších lístkov poskladá niekde inde. (stále na bojisku), dokáže sa však premeniť na sakurové lístky, aj bez toho aby ho nepriateľ zasiahol.

Sakura no Kirigakure jutsu (D)- vytvorí hustú "hmlu" ktorá však nie je tvorená vodou či vodnou hmlou ale veľkým množstvom sakurových lístkov

Rasengan (A)
Gogyō Kaiin (A)
Gogyō Fūin (A)
Hāremu no Jutsu (A)

Genjutsu:
Genjutsu: Shibari (A)
Magen: Narakumi no jutsu (D)

Tiež je dobrý v sebaposilňovaní chakrou (Tsunade a Sakure sa však nemôže rovnať ani náhodou !, skôr je to myslené ako Jiraya napr keď odpráskol Naruta prstom do tej divnej rokliny kde sa naućil zvolať Gamažabu ! xD)

/uhm ak je tých techník moc tak stačí napísať a ja sa ich pokúsim nejak regulovať, char je však potulný shinobi, teda doslova pútnik, pandí pustovník a nepatrí k žiadnej zločineckej organizácii, nie je to žiaden nunkenin no na druhú stranu nepatrí ani k žiadnej dedine.. tento char som zbúchal v autobuse takže som nemal prístup na net a ani som nevedel aké sú prípadné limity na techniky v tomto prípade O.o..